Pětadvacetiletý profesionální hráč volejbalu Maroš Kasperkevič působí již třetím rokem v klubu VK KDS Šport Košice. Kudy vedla jeho cesta do slovenské extraligy a mnoho dalšího můžete číst v rozhovoru níže.
Jak jste se k volejbalu dostal?
Od mala som mal k športu blízko, sme taká športová rodina. Otec hral ako mladý futbal a ujo mal zas bližšie k volejbalu. Volejbal ma chytil viac. Aj bratranci hrávajú profesionálny volejbal dodnes. Tomuto športu sa venujem od svojich 12 rokov.
Kterými kluby vedla vaše cesta do VK KDS Šport Košice?
Ako mladý som začal hrať volejbal vo svojom rodnom meste v Starej Ľubovni. Neskôr, keď som mal 15 rokov, som prestúpil do VK Chemes Humenné, kde som pôsobil 4 roky. Potom som sa vrátil do Ľubovni, kde som odohral rok extraligu. Další rok nato som hral vo VK Slávia Svidník a momentálne pôsobím už tretiu sezónu vo VK KDS Šport Košice.
Co považujete za svůj největší volejbalový úspěch?
Asi za môj najvačší úspech hodnotím účasti v reprezentácií a samozrejme bronz v extralige. Snáď ich ešte bude kopec.
Nedílnou součástí života sportovce je podpora od okolí. Kdo vás ve volejbale nejvíce podporuje?
Vo volejbale ma určite podporujú moji rodičia a samozrejme celkovo rodina, ktorí sledujú môj každý jeden zápas.
Studujete ještě?
Neštudujem vôbec. Aktívne sa venujem volejbalu.
Jak často máte tréninky?
Trénujem dvojfázovo každý deň.
Denní dvoufázové tréninky musí být náročné. Zbývá vám čas na nějaké jiné koníčky?
Volejbal zaberá veľa času, ale rád si oddýchnem pri nejako dobrom filme. Samozrejme i spánok a káva, to sú moje hobby.
Většina sportovců mluví o předzápasových rituálech. Najde se něco takového i u vás?
Samozrejme ako každý hráč mám aj ja predzápasový rituál, ale to prezradiť nemôžem, pretože už by to nebol rituál.